Prihláste sa na odber noviniek:

utorok, 10 máj 2016 14:34

STRATEGICKÉ RAKETY SÚČASTNOSTI A ICH POTENCIONÁLNE HROZBY

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Téma strategických rakiet je v súčastnosti zaujímavá. Keďže k tejto téme je veľmi málo dostupných zdrojov, rozhodla som sa dopátrať sa k viacerým informáciam a získať tak všeobecný rozhľad o jednotlivých hrozbách, najväčších výdavkoch nalaožených na vojnové zbrojenie, počty jednotlivých strategických rakiet v súčastnosti.

Mojím cieľom bolo preskúmať krajiny s najväčším počtom strategických rakiet v súčastnosti. Zamyslieť sa a vidieť jednotlivé súvislosti sociálno-ekonomické, nie len mocenské a ich dopad na súčasnú situáciu vo svete.

Rozhodla som sa pre cieľ porovnania v rámci strategických rakiet najväčších konfliktov a nazrieť aj do minulosti, kde pramenia dozvuky súčasných konfliktov a mocenských bojov. Ľudstvo túžilo vždy po moci a to ho núti pod rúškom bezpečnosti zbrojiť a násilne bojovať. Zamýšlame sa, aký zmysel majú zmluvy, ktoré sa podpíšu na zníženie arzenálu a zároveň nás strach zo straty moci núti byť necharakternými a porušovať tieto zmluvy? V tomto článku si prejdeme prierez historiou jednotlivých rokovaní o obmedzení strategických zbraní, uzavretých zmlúv a prejdeme k jednotlivým krajinám aby sme si upresnili počty strategických rakiet v súčastnosti. Kde vidíme hrozby? Je skutočne zbrojenie a zvyšovanie svetových výdavkov v súčastnosti zárukou budúcej bezpečnosti?

Keďže boli ťažko dostupné zdroje a niektoré informácie sa líšili, pre všeobecný rozhľad som si na internete vyhľadala aj stránky v Číne, v USA či Rusku pre overenie, či sa tie informácie zhodujú.

  1. História vedenia vojny, bezpečnosť a zbraňové systémy

Rokovania o obmedzení strategických zbraní či skrátene hovoríme o SALT. Známy názov rokovaní o obmedzení strategických zbraniach medzi ZSSR a USA v 60. a 70. rokoch 20. storočia, ako aj bilaterálnych zmlúv, ktoré z nich vzišli.

Vtedajší Sovietsky zväz a Spojené štáty boli v 70. rokoch dve najväčšie svetové superveľmoci nevojenskými prostriedkami bojujúce o geopolitický vplyv v rámci Studenej vojny. Predchádzajúce obdobia by sme mohli označiť ako etapy vývoja a testovania jadrových zbraní. Keďže v tomto období Spojené štáty vyvinuli prvú jadrovú zbraň na svete v známom projekte Manhattan ešte počas 2. sv. Vojny. Vtedajší Sovietsky zväz sa samozrejme nedal zahambiť a nasleduje Spojené štáty v roku 1949. Testovanie jadrových zbraní týchto veľmocí najmä po teste mohutnej Car-bomby v roku 1961 rozvírilo medzinárodnú nevôľu a bolo zrejme, že pri rozpútaní jadrového konfliktu bz mohlo dôjsť k vyhladeniu všetkého života na Zemi.

Strach pretrváva aj dnes. Odborníci sa boja “Satana”! Očakávajú, že modernizáciou prejde medzikontinentálna raketa SS-18, ktorú NATO nazýva “Satan”, či raketa “Sotko” (SS-19 Stiletto).

Rusi sa netaja vývojom novej ťažkej medzikontinentálnej balistickej rakety Sarmat, ktorá  by mala byť práve nasledovníkom „Satana“.  Raketa Sarmat by sa mala stať súčasťou ruskej výzbroje v rokoch 2018-2020. Sarket by mal byť úspešnejší pri snahe preniknúť protiraketovou obranou. 

SALT I

Vyjednávania nad SALT I trvali od 17. novembra 1969 do mája 1972 v sérii stretnutí v Helsinkách a vo Viedni. Rokovania uviazli na mŕtvom bode. Výsledok sa dostavil až v máji 1971, kedy bola dosiahnutá zhoda v oblasti systémov ABM. Ďalšie rozhovory viedli k dohode a záveru rokovaní, keď 26. Mája  1972 v Moskve prezident Richard Nixon a Leonid Brežnev  podpísali Zmluvu o antibalistických raketách (Zmluva ABM), ktorá bola uzavretá na dobu nešpecifikovanú (so šesťmesačnou výpovednou lehotou) a zaväzovala Spojené štáty a Sovietsky zväz na obmedzenie počtu antibalistických raketových systémov.

SALT II

Zmluva SALT II bola uzatvorená vo Viedni dňa 18. júna 1979. Rozhovory, ktoré viedli k jej podpisu sa však datujú od roku 1972. Hlavnou podstatou SALT II bolo obmedzenie alebo zakázanie vývoja niektorých druhov balistických rakiet s jadrovými hlavicami.

  1. Najväčšie vojenské výdavky vo svete

Vojenské výdavky vykazovali nepretržitý rast od roku 1998 až do roku 2010. Na základe ohlasov viacerých štátov sa očakáva ďalší nárast v r. 2015

VÝDAVKY

1. USA

36% svetových vojenských výdavkov

596 miliárd USD

3,3% HDP krajiny

2. ČĽR

13% svetových vojenských výdavkov

215 miliárd USD

1,9% HDP krajiny

3. SAUDSKÁ ARÁBIA

5,2% svetových vojenských výdavkov

87,2 miliárd USD

13,7% HDP krajiny

4. RUSKÁ FEDERÁCIA

4% svetových vojenských výdavkov

66,4 miliárd USD

5,4% HDP krajiny

  1. Počty strategických rakiet súčastnosti

    3.1 USA a strategické rakety

Dňa 1. júna 1992, prezident George H. W. Bush založil US strategické velenie zo strategického Air Command (SAC) a iné vojenské orgány studenej vojny teraz zastarané v dôsledku zmien vo svetovej politike. Príkaz k zjednoteniu plánovania, zameranie a vojnové zamestnanie strategických síl v rámci jedného veliteľa. Krátko po stretnutí prezidenta Georgea W. Busha a ruského prezidenta Vladimira Putina v Moskve v máji 2002, počas summitu obaja lídri podpísali zmluvu sľub dvojstranného zníženia, ktorého výsledkom by v celkovom počte 1700 až 2200 operačne rozmiestnených strategických jadrových zbraní pre každú krajinu do roku 2012.

Zvyšná časť štatistiky Rika: Američania "vedú" na celkový Počet nosičov 912 ku 911, na rozmiestnené nosiče Potom výraznejšie, 794 ku 528. Pre Rusko je to prvýkrát V 21. storočí, KEDY dohnalo USA V počte Všetkých nosičov strategických jadrových zbrani. Symbol je to preto, že za Studenej vojny była jadrová Parita sovietskym cieľom: Americká jadrová prevaha totiž vyrovnávala sovietsku presilu v konvenčných zbraniach, napríklad tankoch.

Po páde komunizmu čo by zrútenie sovietskej ekonomiky Rusko starnúcej rakety, bombardéry sa ponorky - nosiča Teda - odpisovalo rýchlejšie, NEZ JE stíhalo nahrádzať. Teraz ALE námorníctvo do služby zaraďuje nové jadrové ponorky s väčším počtom Rakiet opatrených viac hlavicami. Na súši prichádzajú robiť služby medzikontinentálne rakety Jars, ktoré nesú Tri hlavice oproti jedne na starších raketách Topol.

2.2 ČĽR a strategické rakety

Z historického hľadiska v r. 1980 mala Čína tretiu najväčšiu jadrovú elektráreň na svete, vlastnila malú, ale dostatočne odstrašujúcu jadrovú silu vo výške približne 100 až 400 jadrových zbraní. Začalo to v neskorých 70 rokoch minulého storočia, kedy Čína rozmiestnila celý rad jadrových zbraní a získala jadrovú kapacitu druhého úderu. Jadrové sily boli prevádzkované 100000 osobami - Strategické rakety Force, ktoré bol riadené priamo z generálneho štábu oddelenia.

Dňa 31. decembra 2015, Čína slávnostne spustila tri nové vojenské sily: všeobecný príkaz pre armádu ľudovej oslobodeneckej armády (PLA), strategickú podporu Force, a Rocket Force CHKO. Ten, ktorý nahrádza druhé delostrelecké sily, bude mať na starosti čínsky jadrový arzenál.

General Wei Fenghe bol menovaný prvým veliteľom nového Force. Wei má dlhú históriu s druhom delostreleckej sily; pôsobil ako náčelník štábu v r. 2006-2012 a potom ako hlavný veliteľ od roku 2012, v tomto roku bola služba rekonfigurovaná ako Rocket Force.

Vytvorenie Rocket Force je súčasťou väčšieho pohybu reštrukturalizácie čínskeho vojenského systému s efektívnejším príkazom pod priamou kontrolou Ústrednej vojenskej komisie. Nová sila je považovaná za štvrtú pobočku v čínskej armáde, na rovnakej úrovni s CHKO armádou, námorníctva a letectva, podľa Global Times. Na rozdiel od druhého delostreleckého zboru, bude Rocket Force vydávať príkazy všetkým  trom nohám čínskej jadrovej triády, viac než len riadenie pozemných nukleárnch striel. Rocket Force bude mať takisto na starosti konvenčné striely. Global Times oznámil, že už prebehli prvé testy, cvičenia mobilných bojových operácii a striel.

Podľa US ministerstva obrany 2015 správu o čínskej armáde, druhého delostreleckého Force mal 50 až 60 medzikontinentálnych balistických striel. Medzitým Čína venovala viac energie k rozvoju jadrových platforiem, ako sú Jin-class jadrové rakety ponoriek s balistickými (SSBNs).

Ako správa konštatuje, "že ďalšie zvýšenie počtu mobilných zariadení MBS a začiatkom SSBN odstrašovania hliadok bude nútiť PLA zaviesť modernejšie riadiace a kontrolné systémy a procesy, ktoré zaisťujú integrity orgánu jadrovej sily, rozptýlenej sily", "vytvorenie Rocket Force CHKO môže predznamenať ďalšie zmeny čínskych systémov velenia a riadenia pre jadrové sily.“

Strategické a taktické raketové sily v Čínskej ľudovej republike.

Súčasťou systému ľudovej oslobodeneckej armády a riadenia národného arzenálu balistických rakiet - a to aj jadrové a konvenčné. Vojenské rameno vzniklo 1. júla 1966 a robilo jeho prvé verejné vystúpenie 1. októbra 1984. Veliteľstvo operácií leží v Qinghe Pekingu. PLARF je pod priamym velením čínskej Ústrednej vojenskej komisie.

Celkovo, odhaduje sa, že Čína má v držbe 260 jadrových hlavíc s neznámym počtom aktívnych a pripravených na nasadenie. Avšak, ako od roku 2013, Spojené štáty odhadujú, že čínsky aktívny ICBM arzenál, by sa mohol pohybovať medzi 50 a 75 pozemných a námorných rakiet. PLARF zahŕňa približne 100.000 pracovníkov a šesť balistické streleckých brigád. Šesť brigád je nezávisle rozmiestnených v rôznych vojenských oblastiach po celej krajine.

Názov bol zmenený na ľudovú oslobodeneckú armádu (PLA) Rocket, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2016. Niektoré štúdie naznačujú, že PLARF môže riadiť celú trojicu čínskych jadrových rakiet, vrátane morských založených na balistických raketách.

3.3 Rusko by malo modernizovat svoj arzenál jadrových zbraní do roku 2020

Hrozí svetu jadrová vojna? Konflikty USA, Európy a Ruska sú v súčasnosti vyšponované najviac za posledných niekoľko desiatok rokov. 

K vojne na Ukrajine, potravinovým sankciám či plynovým obmedzeniam sa pridáva aj možnosť priameho útoku. Barack Obama s Vladimirom Putinom totiž vládnu jadrovým veľmociam so stovkami zbraní hromadného ničenia. Vyhlásenia ruských predstaviteľov z posledných dní ukazujú, že by sa táto skutočnosť nemala brať na ľahkú váhu.

„Rusko by malo modernizovať svoj arzenál jadrových zbraní, ktorý už je zastaraný. Nemá však úmysel nijako eskalovať napätie,“ vyhlásil nedávno ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Podľa bezpečnostných expertov síce nejde o priame vyhrážky, ale Rusi chcú svet svojím jadrovým arzenálom poriadne vystrašiť.

Topol-M

  • odpaľovanie z podvozku alebo zo sila
  • dĺžka: 22,7 m
  • hmotnosť: 47 t
  • dosah: 11 000 km

RS-20

  • medzikontinentálna balistická raketa
  • odpaľujú ju zo sila
  • dĺžka: 32,2 m
  • hmotnosť:210 t
  • dosah: 16 000 km

Strategické raketové sily
Strategické raketové sily je samostatná vetva ruských ozbrojených síl, podriadený priamo generálnemu štábu. Súčasný veliteľ strategických raketových síl  Sergej Karakayev bol menovaný do tejto funkcie podľa dekrétu prezidenta republiky z 22. júna 2010.

V januári 2016 sa odhaduje, že Rusko má 299 rakiet operačného systému v piatich rôznych typoch. Medzikontinentálna balistická raketa týchto systémov nesie 902 hlavíc.

RAKETOVÉ SYSTÉMY
R-36m2 (RS-20V, SS-18) rakety boli vyvinuté v Yuzhnoye konštrukčnej kancelárii (Dnepropetrovsk, Ukrajina). Strely boli nasadené v rokoch 1988-1992. Rakety, produkované Yuzhnyy strojárenského závodu (Dnepropetrovsk, Ukrajina), má dve fázy kvapalného palivá a môže niesť 10 hlavíc. V rámci strategických raketových síl plánuje udržať všetky rakety R-36m2 v prevádzke do roku 2022.

UR-100NUTTH (SS-19)
rakety boli vyvinuté v strojárskom závode NPO (Reutov, Moskovská oblasť) a boli nasadené v 1979-1984. Rakety boli produkované M. V. Khrunichev strojárstvom Plant (Moskva).

Road Mobile Topol (SS-25) raketový systém bol vyvinutý na Moskovskom inštitúte tepelnej techniky.

Topol-M (SS-27) a RS-24 raketové systémy boli vyvinuté na Moskovskom inštitúte tepelnej techniky. Topol-M existuje v dvoch verziách silo-based a road-mobile.

Ak si zhrnieme súčasné bezpečnostnú situáciu vo svete v r. 2016 môžme ju pokladať za najhoršiu v tomto storočí. Po zhliadnutí základných štatistík a zvyšovaní vojenských výdavkov je aj strach z budúcnosti opodstatnený. Hlavne ak svet prežíva ekonomickú krízu, môžme očakávať, že situácia zvyšením vojenských výdavkov bude len globálnym priťažením. Snáď jediným prínosom bude posilnenie dolára. Kto teda z tohto všetkého ťaží najviac vo svete? Naozaj nám to prináša bezpečnosť?

Ukázalo sa však, že šlo o užitočnú, ale neadekvátnu zmluvu, pretože na rozdiel od zmlúv START: neurčovala počty prostriedkov ich dopravy na ciel, ani neriešila ich možnú likvidáciu; s nadpočetnými jadrovými hlavicami môžu obidve krajiny naložiť podľa vlastného uváženia, ani nestanovila mechanizmy ich kontroly. Obidve strany neboli ani schopné sa dohodnúť o systéme monitorovania obmedzeného počtu rozmiestnených bojových hlavíc.

A keď sme sa dotkli jadrových zbraní, podľa amerických oficiálnych zdrojov, je to po prvý raz od roku 2000, čo má Rusko nasadených viac jadrových zbraní ako USA. Rusko má podľa amerického zahraničia vecí nasadených 1643 jadrových hlavíc, USA majú 1642. Čo je o jednu viac.

Kým sledujeme boje medzi USA a RF prehliadame aktivity ČĽR, ktorých moc ako ekonomicky tak aj vojensky v tichu narastá.

Čítať 120 krát Naposledy zmenené utorok, 26 február 2019 19:19

Prihláste sa na odber našich noviniek:

© 2019 Linda Hnatova