Rozprávali sme sa o lodiach, vymieňali sme si zážitky, smiali sa …. . V istom momente sa rozhovorila o zhrnutí všetkého, čo jej v podstate loď dala a ako jej časom chýba, bola som udivená jej slovami a nekonečným pokojom s akým o všetkom hovorila. Poprosila som ju, či by to nemohla spísať na papier a ja by som to veľmi rada zdieľala v blogu so všetkými, čo tiež milujú lode.

Alenke veľmi pekne ďakujem za slová, čas, fotografie a najmä priateľstvo. Chcete vedieť, čo pre ňu práca na lodi znamená?

„Práca na lodi… pre niekoho vytúžená pracovná pozícia, pre iného obrovské a lákavé dobrodružstvo, či skutočné preverenie svojich osobných možností a limitov… ďalších láka príležitosť istý čas pôsobiť v pestrom multikulturálnom kolektíve, zdokonaliť sa v jazykoch, preniesť si svoj pomyselný cestovateľský zoznam atraktívnych destinácií do reality… alebo možnosť zoznámiť sa s množstvom zaujímavých ľudí, profesný a osobnostný rast, zaujímavejší zárobok ako v domácich podmienkach, pracovno-dovolenková atmosféra plná riek, morí, oceánov a slnka… silným motívom môže byť taktiež neopísateľný pocit slobody z toho, že Vás neustále unáša prúd a vo víre každodenných povinností súvisiacich so starostlivosťou o pasažierov a s naplnením ich dovolenkových očakávaní, sa človeka akosi netýkajú tie často negatívne a ťaživé správy pobrežnej reality…

Toto všetko znamenala práca na lodi aj pre mňa… a ešte oveľa, oveľa viac… tým veľkým benefitom navyše boli totiž slovami ťažko opísateľné pocity ľudskosti, spolupatričnosti, súdržnosti, vzájomnej podpory a empatie, ktoré som na lodi dennodenne zažívala… Doslova a dopísmena pod heslom : „Všetci sme na jednej lodi“ som každý deň zbierala hlboké emočné zážitky – veselé, dojímavé, motivačné, napĺňajúce, ale aj smutné… či už z neustáleho vtipkovania členov posádky za účelom udržania dobrej nálady a optimizmu, alebo zo spoločných chvíľ s kolegami na nespočetných oslavách menín a narodenín, z úsmevných nehôd alebo príhod v rámci práce a mimo nej… zo spoločných zážitkov z výletov na pobrežie počas kotvenia lode v prístavoch… z počúvania všetkých tých životných príbehov, keď sme po práci sedeli na palube, pozorovali more a zdôverovali sa jeden druhému so svojimi osudmi, snami a plánmi – a že to boli často osobné príbehy hodné filmového scenára! … keď sme tam boli jeden pre druhého v ťažkých chvíľach – lebo aj tie sa samozrejme v tejto krásnej ale súčasne náročnej práci z času na čas objavia… keď sme sa vzájomne utešovali počas momentov smútku za domovom a blízkymi… keď sme mali o seba úprimnú starosť ak na niekoho doľahla morská choroba alebo nejaká iná indispozícia… keď sme s druhými zdieľali ich radosť z pošty, balíka, či dobrých správ z domova od rodinných príslušníkov, o ktorých sme postupne už tiež vedeli takmer všetko…
Boli sme spolu v práci, po práci aj počas voľna v prístavoch… Spolu sme pracovali, smiali sa aj plakali, zabávali sa, pomáhali si, starali sa o seba, ak bolo treba … spolu sme padali od únavy, povzbudzovali sa, zdieľali to dobré aj zlé… Pretože sme boli spolu na jednej lodi. Pretože sme spoločne prežívali veľkú a zaujímavú životnú výzvu.

Na lodi som strávila množstvo chvíľ, ktoré radím k tým najkrajším, najzaujímavejším a najšťastnejším v mojom živote… spoznala som tam ľudí, ktorí patria k tým najsrdečnejším a najkvalitnejším, akých som kedy poznala… ľudí, ktorí mali otvorenú myseľ, entuziazmus, energiu , túžbu po poznaní a potrebnú dávku odvahy, aby išli pracovať na loď… a postupne si medzi sebou vypestovali hlboké väzby a harmóniu… concordiu… stali sa skutočnými priateľmi…  množstvo týchto priateľstiev pretrvalo až do dnešných dní… a to sú hodnoty, ktoré majú skutočnú hĺbku a význam a ktoré Vám nikto nikdy nevezme. Hodnoty, ktoré sa naozaj počítajú.“