Hynie pýcha, márnosť, neschopnosť milovať
a pomáhať chudobným s vrodenou pokorou.
Hnev, lakomstvo a závisť vládli svetu.
Najobľúbenejší hriech diabla? Pýcha!
Všetci sme pyšní, pýcha je nám vlastná ako pokožka,
je súčasťou našej prirodzenosti.

Nebo je kráľovstvo pokoja a lásky,
Peklo je kráľovstvo pýchy.
V pýche a súperení medzi ľuďmi
hanobením bohatstva sme oslepli a nevidíme tú spúš,
ktorú za sebou nechávame …

Ubolená matka Zem pod tou ťarchou,
hynúce vtáctvo, bolestivá Zem v páľavach
spôsobených ľudskou nedostojnosťou.
Pripomína Ti to desať egyptských rán?
Alebo ako v dielach romantizmu?
Boj lásky, nenávisti, majetku, smrti.
Hrdina bojuje za slobodu.

Slobodu, ktorá nám ako láska prišla ako samozrejmosť.
Človek je tvor mylný, môže nájsť pokoru
a dostať druhú šancu bez smrti?
Mocenské boje a obviňovanie vedie vždy k tragédii.
Poučme sa z minulosti bez zlosti
v maximálnej láskavosti.
Vinníka nájsť? Sme hneď prví,
bez hanby a bez pokory
v pýche hádžeme prví kameňom.
Rokmi a krvopotne tvorená sloboda a demokracia
je krehká no nevidíme aká vzácna.

Tá pliaga sa vkráda do spoločnosti
nenápadne, zákerne a votrelo …
Pliaga, čo stavia medziľudské múry
medzi mierumilovnými národmi.

A ja som sa tešila na jar plnú zrodenia a lásky …
V tom tichu počujem krásne štebotať vtáčiky,
teším sa z kvitnúcich kvetov a stromov,
nechávam sa hladiť slnkom po tvári
akoby to bola moja láska.
Snívajúc a túžiac po mojej láske.